Rozhovor s Fazym – Víťaz ročníku 2020

Ahoj Fazy, mohli by sme začať tým, že by si nám povedal ako si sa dostal k cyklistike, kedy si začal a aký bol tvoj prvý cestný bicykel?

 Čauko, ja športujem už od malička, začal som hrávať hokej keď som mal 7-8 rokov, ešte za Svidník, kde som sa narodil. Keď som mal 12, tak sme sa presťahovali do Trenčína, kde som hrával za Duklu alebo lepšie povedané trénoval za Duklu. Bol tu už zabehnutý veľmi silný team (Radivojevič a spol.), z toho dôvodu ma tréner nestaval na zápasy a len trénovať ma nebavilo. Ako bolo u nás doma zvykom otec pozeral všetky športy na Eurošporte a tak sa mi zapáčila cyklistika, v tom že je to „individuálny“ šport (to som si vtedy myslel) a hlavne ako víťaz prejde sám páskou a dvihne ruky nad hlavu. To mi učarovalo najviac a tento pocit som chcel zažiť, preto som oznámil rodičom, že by som chcel začať jazdiť a pár týždňov na to som už začal trénovať so svojím prvým klubom CK Mníchova Lehota :).To som mal 14. Práve prebiehali aj prijímačky na športový gympel, kde ma nejako s odretými ušami vzali a po prvom roku sa už dostavili prvé výsledky. Začínal som jazdiť na Favorite F1 s Campou zo 70tych rokov. Potom som na škole za juniorov nafasoval hliníkovú Meridu so Shimano Ultegra Dual-Shift. To bolo v čase, keď sa vo svete už jazdili karbónové bajky a vysoké kolesá.

Ty si toho dosiahol v cyklistike naozaj veľa , keby si mal vybrať pre teba tri najcennejšie umiestnenia, čo by to bolo a ako spomínaš na tieto časy?

Môj najväčší úspech je jednoznačne 10. miesto na Majstrovstvách sveta ako prvoročák junior (s najlepším časom medzi prvoročákmi, Wiggins vtedy vyhral ako druhoročák. Svet už vtedy jazdil na aerokarbónových rámoch a ja na starom 10 ročnom oceľovom Colnago. Potom určite ešte 9. miesto na Európe do 23 rokov, ja som mal vtedy 21 rokov. Oba tieto závody boli dráhové 1km s pevným štartom. Medzi kadetmi som vyhral jeden medzinárodný etepák v CZ a na ďalšom som bol tretí. No a potom určite 9 titulov Majstra SR 1km, 3km stíhačka a bodovacie preteky, plus ďalších 19 medailí z MS SR.

Zážitkov z pretekov je kopec, no najviac mi utkvel v pamäti jeden z juniorov v Šuranoch, to bola taká placka, kde sme sa dostali štyria do úniku, z toho traja sme boli zo športového gympla z TN. Toho čo nebol od nás sme utrhli v brdku v predposlednom kole a prišli sme spolu do cieľa s rukami nad hlavou ako Mapei na Paris-Roubaix ♥ Ešte by som rád spomenul jedno kritérium v Prievidzi, kde som asi v polovici odišiel sám z balíka a prešiel som páskou sám v „Pistolero style“ (nie, nevymyslel to Alberto, ale ja keďže to bolo už v roku 1998 🙂 )

No sú aj negatívne spomienky, ako keď sa jazdila Cena Slovenska v Trenčíne, medzinárodný etapák juniorov a prvá etapa prológ – z Mierového námestia na hrad. Mal som naplánované, že budem štartovať na malej, aby som ušetril čas pri prehadzovaní, veď to je len 200m po rovine, no na štarte ma presvedčili, že mám ísť na hrubej a po zatáčke doprava v kopci, keď som prehadzoval na malú, tak mi spadla reťaz a kým som ju nahodil, tak som určite stratil aspoň 3 – 5 sekúnd a skončil som 10. so stratou okolo 1s, čiže keby som si išiel svoje, bol by som na druhý deň v žltom. Aj taká je cyklistika, každopádne to boli krásne časy.

Čo nasledovalo po ukončení juniorských čias resp. U23, venoval si sa ďalej cyklistike?

 Po skončení vojenskej služby na Dukle, som jazdil ešte „zadarmo“ asi dva roky, tam bolo aj umiestnenie z Európy ako som spomínal vyššie, no ani to nedokázalo presvedčiť Duklu, aby mi dali platené miesto, tak som to zabalil a začal sa venovať žúrovaniu a DJingu a asi po 10 rokoch minimálneho jazdenia (len dochádzanie do práce) som sa k cyklistike vrátil a tak ma to zase chytilo, že som skončil so žúrovaním a zase sa vozím na kole 🙂

 Kedy si sa k cyklistike vrátil a ako sa ti jazdilo po toľkých rokoch, určite si bez športu aj trošku pribral…

Pribral som na 112kg, bolo to spôsobené ako stravou, tak aj vekom. Po 30tke sa mi nejak spomalil metabolizmus a pomaly som priberal a nahováral si, že začali robiť nejaké menšie veľkosti nohavíc v práci 😀 Vravel som si, že to bude tým anglickým vzduchom, kde je tuk aj v zelenine, no po návrate na Slovensko v 2013 som začal zase postupne s cyklistikou, ale moc som nechudol, tak som upravil aj stravu a schudol som na aktuálnych 85 kg (myslím, že to bolo behom pol roka v roku 2018). V sezóne 2020 som mal 80-81 kg, v tomto roku som ale ešte viac dbal na stravu a najazdil okolo 14tis. km. Vyššia váha sa prejavila samozrejme aj na jazdení, po rovine to šlo, ale do kopca to bolo horšie, predsa len 25kg extra plus je poznať. Pamätám si, že Machnáč od Teplíc som lámal na najľahšom 34×25 a prakticky som išiel na max, len aby som nespadol z kola 😀

Pre porovnanie zo STRAVY:

Machnáč od kaplnky 1,39km / avg 8.1%: 2013 – 7:21 (okolo 112kg) vs. 2018 PR – 5:38 (okolo 85kg)

Homolka stúpanie 8,6 km / avg 4.9% 2015 – 30:39 min (okolo 105 kg) vs 2018 PR – 22:02 (okolo 85kg). V sezóne 2020 som to nejak nestihol ísť na max ☹

Rozmýšľal si opäť nad závodením keď si zase začal jazdiť?

 Nie, ja už mám odzávodené dosť, už by ma to nebavilo. Každý víkend niekam cestovať a umývať sa z bandasky na parkovisku. Ale 1-2-3 závody si za sezónu rád dám a zaspomínam na staré časy. Väčšinou sa idem len zabaviť, zazávodiť si a keď z toho padne bedňa, tak som rád 😊

Takže si sa opäť aspoň trochu vrátil do pelotónu, ako sa ti to páčilo po takej dobe a ako sa ti darilo?

Je to fajn, znovu počuť šum pelotónu. V kláštore som 1x vyhral (ešte za tučka) a 1x druhý, keď mi odišiel Martinský vrchár v kopci a na SNP Martin som bol myslím 1x druhý (2020) v kategórii a tretí (2019), ale to umiestnenie je viac menej ako bonus, nakoľko (ako som už spomenul,) chodím sa na preteky hlavne zabaviť a na výsledku mi až tak nezáleží 🙂

Keď si zase začal jazdiť, jazdil si systematicky, mal si spravený nejaký tréningový plán alebo proste len stále ideš do plných?

 Ja práveže nijak systematicky netrénujem. Keď mám náladu, tak si dám pár zrýchlovačiek, napríklad si dám 2-3x Hrabovské okruhy a Hrabovku a Skalku na max, ale to tak možno raz max. 2 krát do mesiaca alebo nejaké Zlatníky či Súčanské brdy a každý brdok na max. Sezónu 2020 som jazdil tak, že pondelok voľno, utorok – štvrtok po práci 40km tempo, piatok voľno a víkend po 120km s nejakým segmentom na max, väčšinou dlhší kopec (toto bol môj jediný systém 🙂 )

V roku 2020 si sa zapojil do Cyklokruhov a vyhral si, čo sa dalo. Tvoje výkony bola radosť sledovať. Ako celkovo hodnotíš tento projekt a takýto spôsob závodenia?

 Keď ti mám pravdu povedať, tak samého ma to prekvapilo. No napomohol tomu aj fakt, že moji najväčší súperi odstúpili. Zistil som ale, že ma nebaví jazdiť 80km časovky (nejedná sa o časovky, ale o úniky pozn. redakcie) a ešte z 90% výkonu dať pár segmentov na max, to bol fakt záber. Každé jedno kolo som si nenormálne naložil, no zase to určite prispelo k mojej top forme minulý rok. Keďže som sa tento rok odsťahoval do CZ a covid k tomu zavrel hranice, tak sa nemôžem v roku 2021 zúčastniť. Dúfam ale, že v roku 2022 už zase budem na listine, no ako som už avizoval, nepôjdem na celkové, ale len na segmenty, keďže bombovať 2 hodiny ma ako veterána nebaví. No na druhú stranu dúfam, že cez letnú dovolenku stihnem aspoň jeden okruh ísť naplno pre porovnanie, aj keď tento rok jazdím o 70% menej ako v roku 2020. Celkovo nápad Cyklokruhov je výborný, kde sa my hobíci môžeme aspoň takto virtuálne porovnať a pre mnohých to je motor sezóny a motivácia prečo trénovať viac a zároveň viac systematicky.

Aké máš vyhliadky do budúcnosti čo sa týka cyklistiky?

 Čo sa týka mňa, tak chcem jazdiť to, čo ma bude baviť a pokiaľ ma to bude baviť a zdravie dovolí. Ja osobne mám rád kopce aj keď postavou a typovo som skôr klasikár.

Nejaké odporúčanie pre cyklokruhárov na záver? 

 Ideálne je si okruh dopredu prejsť, ak ho človek nepozná. Trate z roku 2020 som poznal, každú zákrutu na 90%, takže som ich nemusel predjazdiť, no určite to pomôže. Ak človek vie, do čoho ide, lepšie si rozložiť sily. Na začiatku resp. pred štartom sa treba vždy dobre zahriať aspoň 20-30km a do toho dať 3-5 šprintíkov (20-30s) na 80-90% a až potom odštartovať. Človek musí poznať svoje telo, aké tempo je schopný zvládnuť po celý čas a ako rýchlo regeneruje atď. (to ma minimálne Cyklokruhy 2020 naučili). Málokedy som išiel max maxov na bodovaných segmentoch počas Cyklokruhov, to musel byť fakt krátky segment do 1 – 2 min, to viem, že za 5 – 10 minút tempo jazdy sa z toho dostanem bez nejakých veľkých následkov, no keď bol nejaký dlhší segment, vždy som sa len snažil držať tempo a nejak sa cca držať tepov. Vždy pred segmentom, ktorý som chcel ísť na max, som trošku zvoľnil a samozrejme po segmente musel automaticky spomaliť, kým som sa trošku zregeneroval. Dôležité je taktiež nezabudnúť jesť a piť, to tiež musí každý sám seba poznať, kedy čo a ako potrebuje. Ja mám napríklad v budíku nastavený „lap time“ 60 minút a zakaždým keď to pípne, viem, že by som mal niečo zjesť, no samozrejme záleží od dĺžky, intenzity atď. Toto nastavenie používam pri klasických víkendových jazdách nad 80 km. Dobre je si naplánovať jazdu podľa vetra, aby fúkalo cca do chrbta cestou späť 🙂

Platí teda, že cyklista to dobre odjazdí, keď je mu na konci nevoľno?

 Áno, to je najlepší ukazovateľ toho, že si to dal na max a viac už to nešlo. Ja vravím niečo podobné, že na konci si musíš povedať „viac už to nešlo“ a vtedy to je dobre. Aj keď na konci si každý správny pretekár povie, že ešte som mohol tu a tam trošku pritlačiť. Na záver by som vám chcel povedať, že držím palce všetkým, čo sa do Cyklokruhov zapojili a prajem veselé trápenie. V lete zorganizujeme nejakú „vyjížďku“, keď prídem na Slovensko, už ju mám aj naťukanú, tak sa vidíme pri 3000 výškových 😉 CAUKOOOOOO

 

 

Zdieľať

Share on facebook
Share on twitter
Share on pinterest
Share on email
Share on whatsapp